Vitajte na stránkach Kasigardy

Múzea vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky.

State Emigrant Landing Depot, Castle Garden, New York, 1861. Zdroj: The New York Public Library, The Miriam and Ira D. Wallach Division of Art, Prints and Photographs: Print Collection.

Emigrácia je bytostnou súčasťou slovenských dejín. Je neuveriteľné, že tretina slovenského národa od poslednej štvrtiny 19. storočia do roku 1968 emigrovala bez akejkoľvek reflexie v slovenskej historiografii. My na Slovensku sme jednoducho na našich krajanov v Amerike zabudli, takisto ako oni poväčšine zabudli na nás. Najväčšiu zásluhu na tomto má určite štyridsaťročná absurdná nadvláda komunizmu, pre ktorú bola emigrácia do „kapitalistického zahraničia“ červenou témou, o ktorej sa nesmelo písať.

Prisťahovalci po príchode do Ellis Island. Zdroj: Ellis Island Museum

Vieme len veľmi málo o tom, prečo naši starí otcovia opúšťali svoje rodiny a odchádzali do neznámeho sveta. Vôbec netušíme, ako to museli mať prvé generácia prisťahovalcov do Ameriky ťažké. Bez znalosti reči, spôsobov, len s veľkou chuťou pracovať. Názov Múzea – Kasigarda je slovenskou skomoleninou anglického Castle Garden, hlavnej brány imigračného úradu v New Yorku, ktorou musel prejsť každý imigrant. „Kasigarda“ presne odzrkadľuje fenomén vysťahovalectva. Negramotnosť, neznalosť jazyka, útrapy, stresy, sklamania, ale hlavne nádej, ktorou pre mnohých našich predkov práve Kasigarda predstavovala.

Slovenská žena s dieťaťom, Ellis Island. Zdroj: The Public Domain Review

Aj moja rodina je poznačená vysťahovalectvom. Môj prastarý otec odišiel spolu s manželkou z Ťahyne za prácou, doma nechali malého syna, môjho starého otca, ktorého videli až o 20 rokov. Títo ľudia si zaslúžia našu úctu a predovšetkým si zaslúžia, aby sme o nich vedeli. Aby ich ťažký život v Amerike neupadol do zabudnutia. K myšlienke zriadiť Múzeum vysťahovalectva ma priviedla práve táto neznalosť vlastných dejín.

Mladá Slovenka v Ellis Island, 1905. Zdroj: Pohľadnica z roku 1905. Foto: Lewis W. Hine

Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky – Kasigarda by nevzniklo bez nezištnej pomoci sponzorov, donorov a podporovateľov jednak zo zámoria, ako aj zo Slovenska. Kasigardu podporili: 

Daniel Harajda, Brigita Harajda, Drahomíra Harajda, Ralph Rack, Victor Pavone, Bob Senich, Audrey Wagner Cunfer, Marta Szotakova Galysh, Amy Marcincak, Maryann Sivak, Austin Cherry, Jerome Paul, Kathrin Condit, Donald Madar, Milan Javor, Vladimír Kačo, Marianna Bosková, Jana Tkáčová, Michal Tkáč, Alexandra Šabľová, Marián Gežo, Ján Gula, Zuzana Kšenžighová, Štefan Raffáč, Renáta Orosová, Ing. Vladimír Vinco, Anton Kocela, Ján Ivanko, Milan Mihalik, Miloš Balog, Ján Marušin, Rastislav Mochnacký, Gabriel Kačo, Michal Rázus, Ing. Štefan Máthé, Richard Palaschak, Helen Fedor, Thomas Stayancho, Karen A. Melis, Jamila Smitková, Miriam Farkašová, Stanislav Šimčík, Milan Kobulský, Rado Stas, Jarmila Stas, Ján Macik, Jarmila Maciková, Peter Belej, Dana Belejová, Alexander Fedič, Juraj Čalfa, Samuel Ďurovčik, Ján Lenčeš, Milan Ladyka, Peter Blaas, Alexandra Blaasová, James Yavorsky, Mark Glen Dillon, Jozef Popjak, Carpatho-Rusyn Society, Czechoslovak Genealogical Society International, Slovak American Society of Washinton DC, First Catholic Slovak Union, National Slovak Society, Slovak Catholic Sokol, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo kultúry SR, Historické múzeum Slovenského Národného Múzea, Slovenské Národné Múzeum a Obec Pavlovce nad Uhom.


Všetkým patrí veľké ĎAKUJEM!
doc. PhDr. Martin Javor, PhD.

Obed na vrchole mrakodrapu 30 Rockefeller Plaza na Manhattane v New York City, NY. Prvý sprava Slovák Gusti Popovič, ktorý svojej manželke poslal pohľadnicu s touto fotografiu, na ktorú napísal: Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku.“