V novom svete naši nezabudli na to kto sú a odkiaľ prišli. Vzťah k svojej materskej krajine prezentovali rôznymi formami – živými zvykmi či gastronómiou; predovšetkým však silným vzťahom k svojej viere. O tom svedčí výstavba stoviek slovenských či rusínskych kostolov a cerkví v Severnej Amerike.
Svoju stopu však chceli zanechať aj v „starom kraji“. Podporovali, či sami stavali stovky prícestných krížov, pamätníkov, kaplniek; prispievali na obnovu chrámov či zvonov. Navrátilci si hlavne na Zemplíne stavali tzv. amerikánske domy ktoré sú nádherným dokladom vplyvu vysťahovalectva na vidiecku architektúru. Vďaka projektu „KEGA č. 001PU-4/2023 Pamiatky vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky na Slovensku“ sme sa s paleografičkou doc. Marcelou Domenovou, známym geografom Miloslavom Michalkom a mojím synom Jankom Javorom rozhodli tieto pamiatky vysťahovalectva na našom území zmapovať, analyzovať a pretransformovať ich do interaktívnej mapy.
Informácie o jednotlivých pamiatkach som získal jednak počas mojich ciest po Slovensku, jednak o pamiatkach informovala naše Múzeum na základe výzvy verejnosť prostredníctvom webovej stránky www.kasigarda.sk. Na výzvu nášho Múzea reagovalo veľké množstvo ľudí, ktorí posielali informácie a tipy na pamiatky vysťahovalectva. Pamiatky vysťahovalectva ako súčasť drobných sakrálnych stavieb boli predmetom všeobecného záujmu etnológov či regionálnych historikov. Prícestné “amerikánske” kríže nájdeme v prácach Klaudie Buganovej a Mariána Šangalu. Zo staršej literatúry ide o práce Rudolfa Bednárika. Spiš vo svojej práci zmapovala Mária Felberová.
Značnú časť pamiatok vysťahovalectva tvoria tzv. amerikánske domy, ktoré vo svojej štúdií zmapoval Maroš Volovár. Ďalším typom zbierku boli zvony, ktoré boli veľmi často darované amerikánmi. O tomto type pamiatky píše Juraj Gembický a Radek Lunga. Dôsledkami vysťahovalectva pre uhorskú spoločnosť sa zaoberala Elena Jakešová.
V rámci mapovania pamiatok vysťahovalectva na Slovensku sme sa zamerali aj na detailné zmapovanie a analýzu rôznych priestorových aspektov pamiatok. K tomu sme využili kombináciu open source nástrojov, predovšetkým QGIS pre spracovanie dát z formulára a ich konverziu do geodátového formátu GeoJSON. Následne sme využili platformu Felt, vďaka ktorej sme boli schopní interaktívne vizualizovať a filtrovať dáta a priestorovo analyzovať a korelovať jednotlivé pamiatky.
Priestorová analýza hrala kľúčovú úlohu v našom projekte, keďže chápanie priestorových vzťahov a trendov nám pomohlo lepšie pochopiť distribúciu a charakteristiku pamiatok. Zvláštny dôraz bol kladený na vzťahy medzi kategóriami prvkov, ako sú „typ pamiatky“, „stav pamiatky“, „rok vzniku pamiatky“ a „jazyk pamiatky“. Tieto kategórie boli analyzované, aby sme porozumeli ako historické, kultúrne, ako aj geografické faktory determinovali vznik a uchovanie týchto pamiatok.
Pochopenie týchto zákonitostí nám pomohlo identifikovať oblasti s vysokou koncentráciou určitých javov, napríklad ako sa stav pamiatok mení v závislosti od ich veku alebo geografickej polohy, alebo to že koncentrácia pamatných izieb je lokalizovaná v dominantnej miere na východnom Slovensku, čo môže naznačovať istú lojalitu v podobe investovania do miesta pôvodu vysťahovalca. Tieto poznatky sú neoceniteľné pre plánovanie ochrany a prezentácie týchto pamiatok pre budúce generácie, ako aj pre pochopenie historického a kultúrneho významu vysťahovalectva na Slovensku.
Výsledkom našej práce je interaktívna mapa pamiatok vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky na Slovensku.
