Pred sídlom nášho Múzea – Harajdovou chyžou v Ťahyni stál starý smrek, ktorý sme museli dať kvôli veľkosti a nestabilnosti zrezať. Zrezali sme ho však len pod úrovňou elektrického vedenia, nechali sme konáre v dĺžke cca 50 cm. Napadlo mi, že by sme z tohto pňa mohli urobiť smerovník, ktorý by ukazoval vzdušné vzdialenosti k jednotlivým centrám slovenskej emigrácie, resp. k mestám s emigráciou spätým.
Pripravil som zoznam 19 miest, ktoré som považoval za dôležité na smerovník dať. Na realizáciu môjho nápadu sa podujal známy miestny umelec a básnik pán Milan Ladyka.
Milan pripravil niekoľko návrhov smerovníkov, od jednoduchých až po krásne umelecké diela s maľbami z reálií miest na smerovníku. Nakoniec sme vybrali „zlatú strednú cestu“.
Na každú smerovníkovú tabuľu sme uviedli názov mesta a počet kilometrov k danému miestu vzdušnou čiarou.
Nakoniec sme počet smerových tabúľ ustálili na 21. Pôvodne sme mali vybranýc 19 miest, avšak predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip nám vnukol myšlienku zaradených ďalších dvoch smerovníkov, smerom na východ – Sydney a Dubaj
Mestá, k ktorým vedú smerové tabule, by sme mohli rozdeliť do troch skupín. Mestá, ako centrá slovenskej emigrácie (Cleveland, Toronto, Buenos Aires, New York, Perth Amboy)
Druhou skupinou sú mestá, ktoré boli tranzitnými centrami emigrácie – buď cestné, či železničné uzly (Užhorod, Osvienčim); alebo veľké prístavy na pobreží Atlantického oceánu, cez ktoré naši predkovia odchádzali (Gdyňa, Rotterdam ,Hamburg, Brémy)
Tretiu skupinu našich smerovníkov tvoria mestá, ktoré sú späté s našou emigráciou buď bez oceánu (Londýn, Budapešť, Báčsky Petrovec, Praha), alebo sú spojené s emigráciou sprostredovane (Iwo Jima ako symbol bojujúcich Slovákov v rôznych armádach sveta)
Potom sme do smerovníka inštalovali tabule k mestám, ktoré sú späté s dejinami Pavloviec nad Uhom, resp. Ťahyne (Satmár – miesto, kde študovali ľudia z Pavloviec a kde bol Andrej Budiš (1837 – 1856) z Pavloviec nad Uhom riaditeľom miestnej preparandie – teda kňazskej školy.
Po inštalácii všetkých smerových tabúľ sme si uvedomili, že sa nám celý smrek obrazne nakláňa na západ :). Márne sme sa snažili nájsť bod na východe od nášho smerovníka , ktorý by bol spätý s emigráciou.
Výsledkom je Ťahynský smerovník, ktorý je v prostredí strednej Európy unikátom. Okrem poukázania na hlavné smery vysťahovalectva je smerovník aj skutočným a jediným presným stredom Európy 🙂
